|
A[ZЪ VЪ IME OT]CA I S(I)NA [I S](VE)TAGO DUHA AZЪ
OPAT[Ъ] DRŽIHÂ PISAHЪ SE O LEDI[N]Ě JuŽE
DA ZЪVЪNIM[I]RЪ KRALЪ HRЪVÂTЪSKЪÏ [VЪ]
DNI SVOJĘ VЪ SVETUJu LUCIJu I S[VEDO]-
MI ŽUPÂNЪ DESI[M]RÂ KRЪBÂVĚ MRÂ[TIN]Ъ VЪ L(I)-
CĚ PR(I)BЪNEBŽA [S]Ъ POSL[Ъ] VINOD(O)LĚ [ĚK](O)VЪ V(Ъ) O-
TOCĚ DA IŽE TO POREČE KLЪNI I BO(G) I BÏ/12/ AP(OSTO)LA I G/4/ E-
VA(N)J(E)LISTI I S(VE)TAĚ LUCIĚ AM(E)NЪ DA IŽE SDĚ ŽIVE-
TЪ MOLI ZÂ NE BOGA AZЪ OPÂTЪ D(O)BROVITЪ ZЪ-
DÂHЪ CRĚKЪVЪ SIJu I SVOEJu BRÂTIJu SЪ DEV-
ETIJu VЪ DNI KЪNEZA KOSЪMЪTÂ OBLAD-
AJuĆÂGO VЪSU KЪRAINU I BĚŠE VЪ TЪ DNI M-
IKULÂ VЪ OTOČЪCI [SЪ S]VETUJu LUCIJu VЪ EDINO.
|
Ja, u ime oca i Sina i Svetoga Duha. Ja
opat Držiha pisah ovo o ledini koju
dade Zvonimir, kralj hrvatski u
dane svoje svetoj Luciji. Svjedoče
mi župan Desimir u Krbavi, Martin u Li-
ci, Piribineg u Vinodolu i Jakov na o-
toku. Da tko poreče, nega ga prokune i Bog i 12 apostola i 4 e-
vanđelista i sveta Lucija. Amen. Neka onaj tko ovdje živi,
moli za njih Boga. Ja opat Dobrovit zi-
dah crkvu ovu sa svoje dev-
etero braće u dane kneza Kosmata koji je vl-
adao cijelom Krajinom. I bijaše u te dane Mi-
kula u Otočcu sa svetom Lucijom zajedno.
|